Radšej sa nespoliehať na druhých

dubrovnik-988689_1920Peňaženka, doklady, plavky, doklady, alkohol. Všetko čo je potrebné na týždeň do Chorvátska by sme mali. Balenie na poslednú chvíľu to je také moje. Vonku poriadny výpek, už len počkať do polnoci a naša dovolenka sa môže začať. Ideme partia dobrých kamošov dvoma autami. Svoje auto šoférujem ja a druhé Miro. Sľúbil, že nahral všetky mapy do GPS-ka, bez toho sa nepohneme. Dúfam, že na to nezabudol.

Vyrazili sme. Cesta je zatiaľ pokojná a nálada viac než veselá. Osadenstvo v mojom aute začalo piť a ja dúfam, že sa neopijem z výparov, ktoré viac než dosť zaváňajú po celom aute. Na hraniciach sme zastavili a objavili sa prvé zápchy a nepríjemnosti. Zastihol nás menší dážď a takisto zima. Na konci Rakúska sme sa rozhodli zastaviť a najesť. Katka priniesla pravé lepené chleby na cestu, ktoré obsahovali chleby plnené rezňom a k tomu kvasené uhorky. Prišlo Slovinsko, s ktorým máme podľa skúseností vždy najviac problémov, nakoľko nemôžeme ísť po dialnici, ale prejsť pozdĺž krajiny aby sme sa dostali do slnečného Chorvátska.

Išiel som za Mirom, keďže navigoval on. Zrazu však začal spomaľovať a už som mal pocit, že blúdi a nevie kade ďalej. Osadenstvo spalo, predsa len po rušnej noci museli načerpať nové sily. Zastavili sme na najbližšom parkovisku s tým, že sa Mira spýtam, aký problém nastal.

“Nemám v mapách nahraté Slovinsko,” vyliezlo z neho. Neprekvapilo ma to. Pár minút som si ponadával aby si nemyslel, že je to len tak. No potom som mu povedal, že som vedel, že táto situácia nastane. Avšak, viem, že sa môžem vždy spoľahnúť na svoj telefón. Vytiahol som ho a povedal som mu, že som si zaobstaral navigáciu do mobilu a hneď mi tam vysvietilo Slovinsko. Miro si vydýchol a ja tiež. Zvyšok cesty a nasledoval on mňa a ja som bol rád, že som sa na neho nespoľahol a zachránil som situáciu. Toto bude skvelá dovolenka, povedali sme si po tom čo sme konečne dorazili na miesto.